Profil

Braňo Hronec /1940/ - hudobný skladateľ, klavírista, dirigent, bandleader. Absolvent Štátneho konzervatória /akordeón, klavír/ a Vysokej školy múzických umení /kompozícia, dirigovanie/. Autor komorných skladieb, jazzových skladieb, populárnych piesní a skladieb, filmovej, televíznej,  rozhlasovej a divadelnej hudby. Člen a bandleader viacerých jazzových zoskupení, zakladateľ vlastnej skupiny orientovanej hlavne na populárnu hudbu a show s ktorou úspešne vystupoval takmer vo všetkých štátoch Europy, v strednej Ázii a na Kube, ale aj na Medzinárodnom  Jazzovom festivale v Prahe. /Toto vystúpenie vysielal aj hviezdny hudobný moderátor stanice Music USA, Villis Conover./

 

História

22.12. 1940	Narodil sa v Hronseku v rodine evanjelického farárara
1955	Základné hudobné vzdelanie v hre na klavíri a na husliach získal v Banskej Bystrici. Strednú školu ukončil v Modrom kameni
1955 - 1961	štúdium hry na akordeon a klavír na Štátnom konhzervatóriu v Bratislave
1961 - 1962	štúdium dirigovania na Vysokej škole múzických umení v Bratislave
1962 - 1969	štúdium kompozície na Vysokej škole múzických umení v Bratislave u prof. Alexandra Moyzesa, zakladateĺa slovenského symfonizmu a vytvorenie Cyklu skladieb pre klavír,komorného tria Jazzové štúdie pre trúbku, tenor sax. a  trombón, (  nahrané v Čs. Rozhlase v Bratislave, vyšlo na LP Československý jazz 1965).  Kvinteta pre trubku con sordino,flautu, kontrabas, bicie nástroje a percussie, Symfonického twistu (nahral Orchester Čs. Rozhlasu v Košiciach) atď.
1959 - 1965	účinkovanie ako klavírista, skladateĺ a bandleader vo viacerých jazzových formáciách
1963 - 1981	vznik vlastnej kapely, ktorá sa v priebehu času nazývala Braňo Hronec quintet, Braňo Hronec sextet, Bratislava sextet, Skupina Braňa Hronca, Orchester Braňa Hronca a napokon Braňo Hronec Sound. Ide stále o tú istú kapelu, ktorá sa na jazzovom podhubí venovala meinstreamovým žánrom populárnej hudby, s akcentom na funky, soul a jazzrock, ale hlavne na originálnu show s ktorou dosiahla európsky úspech. Vystupovala po celej Európe, Strednej Ázii a na Kube. Pravideľne vystupovala ako hosť aj na medzinárodnom hudobnom festivale Bratislavská Lýra. V roku 1973 prominentný český hudobný kritik Dr. Ľubomír Dorúžka v celkovom hodnotení Lýry pre  hlavný  český odborný hudobný časopis Melodie  v článku Lyra očima prúmeru napísal: "Jestliže se občas (např. při posledním vystoupení Fifth Dimension ) obdivujeme dokonalosti profesionální prezentace špičkových zahraničních souború, které s naprostou  přesností  kombinují hudbu, zvuk, pohyb, choreografii, světlo a režii, je třeba říci, že Hroncova skupina dnes takové dokonalosti dosahuje v miře,která obstojí i v nejtežší zahraniční konkurenci... ...Hroncova fantasie na slovenské lidové písně ( Horeháj, dole háj ) byla ukázkou nejnápaditešího, harmonicky i zvukově nejodvážnejšího zvládnutí moderních výrazových prostředkú jaké jsem kdy v naší populární hudbě slyšel."
1983 – 1985	vykonával funkciu hudobného režiséra v Čs. rozhlase v Bratislave
1985 – 1990	bol angažovaný v Čs. televízii v Bratislave ako dirigent televízneho orchestra.
Od r. 1990	venoval sa hlavne práci hoteliera vo vlastnom rodinnom Hoteli No 16 v Bratislave a aj príležitostným vystúpeniam či už s rôznymi vokalistami, orchestrami alebo sám ako klavírny sólista

 

Od mladosti sa venoval kompozičnej práci. Napísal mnoho piesní, filmových a divadelných hudieb, rôznych originálnych úprav známych piesní, celý rad rozhlasových a televíznych scénických hudieb odmenených rôznymi festivalovými cenami, a rozhlasový muzikál Lalalila, ktorý sa realizoval aj v televíznej verzii pod názvom Stratená pesnička. Napísal aj piesne do absolventského predstavenia vtedy už známych hercov Lasicu a Satinského Lásky hra osudná, v ktorom s jazzovou formáciou aj spolu účinkovali.

Okrem vyžšie uvedených medzi jeho najúspešnejšie jazzové skladby patria Lunik 2, Kaftan a Richard napísané pre ním vedenú formáciu West coast combo s ktorou účinkoval na nedeľných Mládežníckych predpoludniach. Začiatkom šesťdesiatich rokov sa začína stále viac orientovať aj na populárnu hudbu a komponuje   piesne pre svoju skupinu a aj pre rôznych iných  interpretov. Vznikajú a nahrávajú sa okrem iných piesne ako Lampy už dávno zhasli ( Braňo Hronec, text Alois Bouda), ktorá je často považovaná za prvú slovenskú beatovú pieseň, ale aj Biele na čiernom ( B, Hronec / Boris Droppa), Kvetinárka ( B.Hronec / Rudolf Skukálek), Mister Morse – pieseň s ktorou sa spolu s autorom textu Milanom Semíkom zúčastnili medzinárodného festivalu v juhoslovanskej Subotici OMLADINA 64 a získali druhé miesto. Tiež pieseň Telegrafný kľúč – prvý československý twist atď.

V priebehu rokov existencie jeho kapely Braňo Hronec sound napísal a s kapelou realizoval mnoho ďaľších skladieb. Z tých najznámejších uvádzam aspoň niektoré:

Hroncov vzťah k hudbe asi najviac charakterizujú jeho dve skladby:
SVETLO	(B. Hronec / Ján Štrasser )
HORE HÁJ, DOLE HÁJ	fantázia s využitím tém slovenských ľudových piesní.
Zvláštne postavenie v jeho tvorbe má aj prvá československá funky – disco LP
Natrhaj mi dážď	( vytvorená v r. l976, vyšla vo vydavateľstve Opus v januári 1977 )

 

V období rokov osemdesiatych písal veľa piesní, hlavne pre mladých začínajúcich spevákov - účastníkov kurzu Spevákov zábavného žánru,ale aj hudbu pre film Zlatňanka,  televízne inscenácie ako A čo ja miláčik odmenenou cenou v  Itálii, alebo príbehy z rozprávok  Tisíc a jednej noci, O Džaudarovi a jeho bratoch či Ebenový koník, detský muzikál Stratená pesnička a iné. Pre filmovú spločnosť Schwarzwald Film písal hudbu k trom TV filmovým rozprávkam: Die Heinzelmaenchen von Koeln, Tuerkenluis a Studňa lásky.

Pre televízny orcheter (ktorého bol v rokoch 65 až 90 dirigentom) a jeho programy napísal viacero skladieb ako Opus 1 TV Band alias Lietajúci tyger či skladbu Lietajúci chlapec a iné. Tiež s ním nahral viacero klavírnych sól napr v skladbe Old man river, ale aj vytvoril viacero hudobných programov ako Braňo Hronec v štúdiu 2, Pódium pre Braňa Hronca, Srdečný pozdrav, či Swingové reminiscencie.

Takmer všetky piesne toho obdobia otextoval  Ľubo Feldek. Za všetky, aj tie, ktoré dodnes nie sú nahrané spomeniem aspoň niektoré z nich:

Zlatník z neba	Bola raz jedna skriňa	F.T.	Podstavec
Mozart v Bratislave	Hodiny do každej rodiny	Náš film	H2O
Nukleárne jablko	Spievame o ničom	Černoch a Lipa	Varená mačka
Láska je páska	Voľný deň

 

Po zmene režimu sa zameral na podnikanie a v tomto období vybudoval so svojou ženou útulný butikový Hotel No16. Postupom času sa opäť čoraz viacej venuje hudbe, hlavne hre na klavíri. Počas tohto obdobia vznikli napr.:

Romatické snenie	(Úprava populárnych skladieb z oblasti klasickej hudby pre solo klavír a husle so sprievodom symfonického orchestra a rytmiky, ktorá bola produkovaná zo Západného Nemecka do rôznych štátov sveta. Vyšla pod rôznymi názvami.)
Darina Laštiaková – Moje Vianoce	(Úprava kolied a piesní s katolíckeho spevníka pre solo spev, detkský zbor a organ.)
Zlatého slnka krásny beh	(Romantická úprava najkrajších piesní z evanjelického spevníka pre sólo klavír, husle a symfonický orchester s rytmikou.)
Braňo Hronec uvádza Zuzku Lonskú a priateľov	(Kytica evergreenov v podaní Zuzky Lonskej so sprievodom klavíru.)
Pripravil niekoľko sólových projektov, ako napríklad:
Braňo Hronec a jeho klavír	(Sólový koncert Braňa Hronca a jeho hostí, v bratislavskom divadle Aréna, alebo v Redute, medzi kotrými vystúpili aj hviezdy ako Karel Gott, Jozef Laufer, Juraj Henter, či Ľubomír Feldek. Prvý krát sa úspešne predstavila publiku Braňova dcéra Suzie.)

Absolvoval niekoľko veľmi úspešných sólových vystupení pri rôznych príležitostiach, ako napríklad „Zlatý koncert“ v Národnom Tenisovom Centre alebo Talkshow Mariána Čekovského v Košiciach - „Čeky point“.

V roku 2013 vydal Braňo Hronec svoju autobiografickú knihu s názvom: „Braňo Hronec – Život nankávesách“.